Recenze

Rufin, Jean-Christophe: Nesmrtelná túra do Compostely

SME | 12.5.2015 | rubrika: Kultura | strana: 15 | autor: L’ubomír Jaško

Návštevník recepcií skončil v blate

Svätojakubská púť do Compostely sa už stihla čiastočne sprofanovať a stať trendovou záležitosťou. Po Coelhovom hite (Pútnik z Compostely) je čitateľ ostražitý. Našťastie Jean-Christophe Rufin nástrahy s prehľadom zvládol a napísal príťažlivý a vtipný cestopis.

Jedinečný autor i cestopis

Donedávna sa o tomto putovaní vedelo málo. V ostatných rokoch sa cesta do Santiaga de Compostela stihla dostať do zoznamu UNESCO a bola vyhlásená za Európsku kultúrnu cestu. Počet pútnikov sa počíta už v stotisícoch. Jedni putujú zďaleka, ďalší len posledný úsek pred Santiagom a iní sa neváhajú doviezť k ostatkom apoštola lietadlami.
Putovanie v znamení mušle má svoje biznismodely, autentické i gýčové podoby. Blogy o púti sú rozmanité: opisy cesty k sebe či Bohu, praktické bedekre alebo obrázkové dokumenty krás Španielska. Téma je teda prehustená a originálny prístup je takmer nemožný.


Jean-Christophe Rufin v sebe kombinuje všetky predpoklady na to, aby sa mu to podarilo, osobnostné i literárne. Tento Francúz je lekár a diplomat, jeden zo zakladateľov Lekárov bez hraníc, niekoľko rokov pôsobil ako veľvyslanec v Senegale. Je humanitárnym pracovníkom, druhým najmladším členom Académie Francaise a súčasne spisovateľom, ktorý má už doma dve Goncourtove ceny.


Nesmrteľná túra do Compostely
bola v roku 2013 druhou najpredávanejšou knihou vo Francúzsku – a určite to nie je zásluha „Coelhovho efektu“. V českom preklade vyšla v rámci Veľkého knižného štvrtka. Čím teda prerazil? Toto je jedna z tých kníh, pri ktorých má recenzent chuť povedať: „Zaobstarajte si knihu a čítajte! Budete okúzlení, a ja vám neviem povedať prečo.“ Keďže by to bolo zbabelé, pokúsim sa toto okúzlenie v náznakoch zdôvodniť.

Ako sa stať pútnikom

Čosi naznačí podtitul knihy: „Poutníkem chtě nechtě.“ Cesta do Compostely je osudom. Vyzerá na slobodnú voľbu len vo chvíli, keď je účastník cesty ešte krásne naivný. „K sv. Jakubovi človek vyráža s predstavou slobody a skoro zisťuje, že je spolu s ostatnými galejníkom Compostely.“


Rufin putuje do Compostely tzv. Severnou cestou. Po tej ešte nekráčajú davy. Autor na prvý pohľad nepíše nič výnimočné, ale jeho mix pocitov, zážitkov, stretnutí a reflexií čitateľa dostane. Vôbec nejde o cieľ (to nie je prelomové poznanie), Compostela je vedľajšia. Dôležité je nechať sa viesť samotnou cestou.


Keď návštevník noblesných recepcií píše o tom, ako týždne putuje špinavý a zablatený krajinou, je to chuťovka. Mení sa na pútnika. Samozrejme registruje aj okolie – radovky na predaj, nevábne okolie španielskych diaľnic, opustené vidiecke kostoly, kláštory s podivnými mníchmi – ale najväčším dobrodružstvom je to, čo sa deje v ňom. Je to zmes vzrušenia z novej nezávislosti a oslobodenia od túžby vlastniť (lebo najväčším bohatstvom pútnika je ľahký batoh).


Hodiny strávené putovaním sú časom melanchólie, sebaspytovania a úprimnosti. Rufin nie je svätuškárom, ktorý si chce kúpiť zásluhy pre nebo, ale nenásilne sa otvára symbolom a rituálom starej Európy. Jeho cesta je osamelá, ale stretáva i ďalších, špekulantov so spásou aj postavičky, ktoré „on the road“ dospievajú a získavajú do tváre tóny šľachetnosti.
Najväčším plusom tohto cestopisu je práve to, že nejde o románovú fikciu. Posolstvo znie výborne. Stále na nás čakajú prekvapenia a vieme im pomôcť. Stačí vyraziť na cestu.